Srdce a myseľ


          Bohovia, keď nás tvorili rozmýšľali, kam ukryjú naše najväčšie poklady. Prvý hovorí: ukryme ich do hôr, tam ich bude ťažké nájsť - no ale keď niekto prehľadá horu, ľahko sa k nim dostane. To je pravda, tak ich ukryme do mora - hovorí ďalší, ale zase ten, kto vie plávať tak bude mať výhodu, opäť ich nájde a čo tí ďalší? Tak ich schovajme na mesiac - hovorí na to ďalší, predsa tam sa ľudia len tak ľahko nedostanú. Ale čoby zostroja rakety a dostanú sa aj na mesiac - to tiež nie je dobrý nápad. Dajme ich teda do ľudského vnútra, tam ich môže objaviť každý.
          A tak ich ukryli do našej vnútornej podstaty a je na nás kedy tieto skryté poklady v sebe nájdeme. Veru naša myseľ dokáže zázraky najmä keď je správne prepojená zo srdcom. Myseľ nám pomáha rozlišovať skúsenosti a triediť poznatky. Srdce nás vedie po našej ceste životom a preciťuje všetko čo na nej stretneme. Iba ich spoluprácou získame silu a svedomie. Jeden bez druhého dokáže šialené veci – rozum bez srdca vie byť chladný a krutý, láska bez rozumu zase slepá a precitlivelá. Len rozvíjaním oboch môžeme objaviť nepoznané tajomstvo života.
          Naše podvedomie realizuje v živote to, čo do neho vpustíme, netriedi a neanalyzuje tak, ako vedomie. Ak vpustíme do našej mysle myšlienky o našej zbytočnosti, o nedôvere, či neschopnosti seba samého a uveríme im, začneme takí po čase naozaj aj byť. Preto je dôležité ovládnuť našu myseľ a k tomu je potrebná veľká disciplína. Ak ju dokážeme nastoliť v našich chaotických myšlienkach, potom sa staneme pánmi našich pocitov a vyhrávame nad vonkajšími okolnosťami. Myšlienky a obrazy, s ktorými sa nestotožníme, nemajú nad nami moc. Nemôžu nám preto ublížiť ani narušiť našu realitu. Myšlienkami si vytvárame situácie okolo nás a tie následne aj prežívame. Ak zmeníme naše myšlienky a postoje, zmeníme aj náš osud, pretože na základe zákona príťažlivosti podobného začneme priťahovať ľudí inej kvality a iné udalosti. Naša sila a múdrosť spočíva v schopnosti zachovať si za každých okolností vnútorný pokoj. A keď už nebudeme väzňami našich nekontrolovaných myšlienok a emócií, potom budeme slobodní.
          Nie sú dôležité situácie okolo nás, ale naše reakcie na ne. Trápime sa, pretože neovládame našu myseľ a tým ani naše emócie. Neuvedomujeme si pritom, že pocity šťastia, naplnenosti, spokojnosti, či lásky vznikajú v našom vnútri a nie z prostredia tam vonku.
          Preto sa tešme aj z tých najmenších vecí v živote, lebo ani tie nie sú vždy samozrejmosťou. Tešme sa z darov prírody, jej krásy, oceňujme druhých a tým získame najviac energie na otvorenie nášho srdiečka. Otvorené srdce a zrelá myseľ vnímajú, že zmysel našim činom a existencii dáva až to, keď všetko robíme s láskou. V nej sú skryté city, v ich hĺbke je mladosť a v mladosti je sila.
          A preto si zapamätajte, že nič z vonkajšieho prostredia nás nemôže natrvalo ovplyvniť a keď aj niečo negatívne príde, tak si povedzme: „Veď je to len chvíľku a my plní lásky to hravo zvládneme. A keď nie hravo, tak aspoň zvládneme“. Preto si nepripusťme žiadnu negativitu – je to len vírus 21. storočia a má presne opačné účinky ako láska. Záleží na nás, pre aký život sa rozhodneme, veď sme slobodné bytosti.

Július Vigaš